Prosiek obec
História a súčasnosť.
Najstaršie osídlenie Prosieka sa nachádzalo na hradišti - vŕšku Hrádok pri vstupe do Prosieckej doliny a siaha až do obdobia doby bronzovej (r.1000 pred Kristom) a kultúry mladohalštatskej (r.700-500 pred Kristom). Neskôr bolo toto územie obývané národom zvaným Kelti Ich miesto zaujali v ďalšom období Kvádi. Najbližšie väčšie keltské sídla boli na Havránku pri Liptovskej Mare a Podmeštrovej pri Liptovských Matiašovciach. Predpokladá sa, že hradište Hrádok bol obývaný aj v období Veľkomoravskej ríše. V ďalšom období sťahovania sa obyvateľstva z hradíšť do vhodnejších sídiel na rovine bol Hrádok opustený a jeho obyvatelia sa stiahli do občiny Sielnica. Pritom miesta na priesmykoch a pri hlavných cestách boli naďalej obývané mníchmi po ktorých sú pomenované aj zemepisné názvy v blízkosti Prosieka ako vrchy Svorad a Eliáš.
V období zaujatia tohto územia Maďarmi stala sa jeho náboženským strediskom Svätá Mara a politickým centrom Liptovský Starhrad nad potokom Sestrč. V 13.storočí tieto územia spadajúce pod Liptov boli kráľovským majetkom a patrili do Zvolenskej župy. Okolo r. 1230 kráľ Ondrej I. začal dávať majetky (pôdu a lesy) šlachticom takže okrem občín tak začali vznikať aj na Liptove zemianske obce a mestá.
Založenie Prosieka sa spomína od roku 1287 a podľa názvu od roku 1352. Vtedy kráľ Ladislav IV. pridelil pozemok a les medzi riekou Suchý Prosiek (Zarazprozek) a Sielnicou istému šľachticovi, ktorého potomok Martin z Prosieka sa v r. 1391 pred komisiou vedenou liptovským županom Bebekom v Liptovskej Mare preukázal platnou donačnou listinou na toto územie. Obec vtedy patrila zemianskym rodinám Jóobovcov a Kubínyiovcoc.
V 15. storočí prichádza do Prosieka z Abovskej župy šlachtický rod Fančaly. V roku 1559 potomok Jób Fančaly získal od kráľa Ferdinanda I. potvrdenie na majetky Prosiek a jeho meno Joób-Fančaly prijal za svoj cely zemiansky rod Fančaly.
V roku 1784 mala časť Joóbovská 20 domov a 171 obyvateľov a časť Kubínyiovská 23 domov a 194 obyvateľov. V roku 1828 obec mala 58 domov a 536 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.
Súčasťou obce Prosiek v 19. storočí sa stali dovtedy samostatné obce Vyšný a Nižný Zádiel spomínané v roku 1735 ako Zadiel.
Najzachovalejšou historickou pamiatkou Prosieka je Kostol Svätej Alžbety.
História kostola začína v období rokov 1332-1337, kedy na tomto mieste už stála malá gotická kaplnka, ktorá bola súčasťou cintorína ohradeného múrom.
Zásluhou rodu Jób-Fančaly sa v 16.storočí z malej kaplnky stal kostol. Gotickú kaplnku zväčšili a pristavili renesančnú loď. Už v tomto období nie je fara v Liptovskej Anne, ale v Prosieku. Kostol bol zasvätený Svätej Margite.
Prosiek v tomto období ako aj neskôr prislúchal taktiež rodu Kubínyi, ktorý ho mali pravdepodobne v zálohu.
V období protestantizmu (trvalo asi 100 rokov) tak ako väčšina farností na Liptove aj Prosiecka fara sa dostala do správy evanjelického kňazstva. Až v roku 1672 nariadením cisára Leopolda I. po odhalení Vesselényiho sprisahania v ktorom bolo aj evanjelické kňazstvo boli kostoly evanjelikom odoberané.
Kostol v Prosieku prešiel v r. 1674 do rúk katolíckych veriacich. V r. 1702-1708 bol pod správou Sielnickej fary a fary vo Sv. Anne. V r. 1801 Prosiek má 100 katolíkov a 486 evanjelikov. V r.1826 katolícky veriaci kostol prerobili, zasvätili Svätej Alžbete a farár zo Sv.Anny sa premiestnil do Prosieka. Ako filiálky mu patrili Svätá Anna, Bukovina, Janošovce, Ižipovce a Vyšný Zádiel. Matriky Prosieka je možné sledovať od r. 1702. V rokoch 1863- 1891 tu pôsobil farár Juraj Paczak z Ústia na Orave, 1891-1898 farár Ondrej Boránsky z Námestova, 1898-1911 farár Ladislav Herbst z Vranova, 1911-1913 farár Július Brtko z Magurky, 1913-1926 farár Adalbert Sillay z Veľkej, 1926-1936 farár Ondrej Labuda z Levočskej Doliny, od 1936 farári Michal Baran, Albín Kontrík, Štefan Vojtášák, Ondrej Čižmár, Andrej Dulák, Richard Ondáš.
Podklady dodala: Libuška Sviteková Prosiek
Spracoval: Dezider Guráň